25.6.–28.6.2026
Projekt Totes Gebirge môže začať. Od jari uvažujem, čo všetko tam zvládnem aktivovať za 3 dni. Horské chaty tam hore poznám, chodníky krížom-krážom tiež, len jednotlivé z 7 plánovaných vrcholov nie všetky – Spitzmauer, Rotgschirr, Schermberg, Elm, Temlberg, Gr. Priel, Hochkogel ma lákajú. Aplikácia Outdooractive naplánuje a vypľuje: 61,4km, 30:24 hodín chôdze (bez rádiového času) a 5.691hm. Juj! Pri výškových metroch mi zarazí dych. Screenshot trasy pošlem geocachingovému priateľovi, ktorý územie dobre pozná, a priateľovi rádioamatérovi.
Rádioamatér odpovie: „WTF” s dodatkom: „To zvládneš. Si predsa fit.” Geocacher napíše: „Ty si sa ale poriadne pomiatol.” S dodatkom: „Nie, to nejde. Prosím, nepokúšaj sa ma presvedčiť o opaku.”
No tak, ideme! Počasie je predpovedané ako z rozprávky – dokonca trocha príliš rozprávkovo, lebo bude brutálne teplo a viem, že s vodnými zdrojmi to tam vyzerá zle. Trasu musím trocha pozmeniť čo do poradia, keďže Pühringer Hütte je od soboty na nedeľu už vypredaná. V štvrtok (25.6.) po práci vyrazím smerom na Hinterstoder. Cieľ: parkovisko Polsterlucke a 2 ½ hodiny chôdze na Prielschutzhaus.
Keďže si namýšľam, že vezmem so sebou aj krátkovlnú súpravu, je batoh zodpovedajúco ťažký. A hneď bude viac výškových metrov ako plánovaných, lebo po 2 tretinách cesty zistím, že som pri poslednej zastávke na pitie zabudol svoju šiltovku. Nič na to neplatí, bez šiltovky nemôžem 3 dni blúdiť po Toten Gebirge. Nerozmýšľam dlho, odložím batoh a šprintujem circa 200hm späť dole…a potom znova hore…
V chyžke si nájdem pokojné miesto v nocľahárni – zo štvrtka na piatok je veľa miesta a v piatok (26.6.) štartujem o 7. hodine smerom na Spitzmauer (OE/OO-005). Na dnes sú plánované Spitzmauer, Temlberg (OE/OO-169) a nocovanie na Pühringer Hütte. Správca Prielhütte mi poradí ísť hore a dole cez Stodertaler-Klettersteig, keďže na bežnej trase majú byť ešte snehové polia. Výstup je náročný a strmý a výhľad pri Edelweiß-Gipfelkreuz je úchvatne krásny. Endfed je rýchlo nainštalovaná a o štvrť po desiatej začínam QSOs na 40m, potom 20 a nakoniec ešte na 2m. O hodinu neskôr to ide už zase dolu a po Klettersteig-u na bežnej trase ďalej na Temlberg. Keď ho vidím, musím prehltnúť. Juj, to je strmé nahor. No dobre, teraz som tu.
Spitzmauer
Občas mi idú naproti iní turisti, ale dnes tu nie je veľa ľudí. Pri päte Temlbergu vyberiem z batoha všetko, čo na vysielanie nepotrebujem, dám to do chatového spálneho vaku a vak uskladním niekde vedľa skaly. Takto to budem robiť pri každom vrchole, kde výstup a zostup vedú rovnakou trasou. Rozdiel vo váhe je obrovský. Relatívne rýchlo (hoci opäť veľmi strmo) som na vrchole a doprajem si veľa času na rádiové spojenia. Bude to 28 QSOs a dokonca jedno na 6m a ďalšie na 10m. Pri logovaní sa môj telefón prehreje a nakrátko odovzdá ducha. Pred zostupom nahrám logy priamo na Sotlas, lebo pri ďalšej chyžke vraj nebude príjem. Až okolo 16:00 sa vydám na cestu na Pühringerhütte. V mojej naivite si myslím, že chyžka bude „hneď za rohom”. Veľký omyl. Nasledujúce 3 hodiny chôdze mi prídu večné a vody je zatratenej málo. Jediné, na čo pri horúčave môžem myslieť, je výhľad na skok do jazera pri chyžke. O 19:00 dorazím dosť k.o. Všetci práve jedia, hlad nemám vôbec. Objednávku na jedlo zruším u správcu chyžky, ktorý z toho nie je príliš nadšený, a o 5 minút som v jazere. Keďže zvyčajne vždy mrzniem, nechápem, aká teplá je voda. Slnko už zmizlo za Hochkogelom, ale kamenná doska, na ktorú si ľahnem sušiť sa, zohrieva zospodu ešte nádherné. Na namáhavú 12-hodinovú túru okamžite zabudnem. O 21:00 som v nocľahárni a celú noc ma neustále prenasleduje chrápací koncert. O 5:00 to nevydržím a idem v pyžame k jazeru, z ktorého stúpa hmla, a plávam niekoľko kôl s výhľadom na Hochkogel. Za nič na svete by som teraz nechcel byť inde. Najneskôr teraz viem, že aktivácia Hochkogelu padne za obeť tomuto jazeru. Najradšej by som strávil celý deň v jazere, pri jazere a okolo neho. Výstup na Elm (OE/ST-082) štartuje o 8:00 a predstavoval som si ho jednoduchší. Skalné trhliny a diery majú čo povedať a treba dávať pozor na každý krok, kde stúpim. Aktivovanie na vrchole je odmenené nádherným výhľadom na Grundlsee.
Temlberg
Pühringer Hütte, See & Elm
Povinná zastávka pri jazere o 11:00. Čľup, čľup, opaľovací krém, doplnenie vody, ideme ďalej. Že aj bez Hochkogelu bude deň dlhý, viem. Vyrážať tesne pred poludním na Rotgschirr (OE/OO-174) nie je úplne najlepší nápad, ale ďalšie nocovanie je plánované na Welserhütte a niekedy dnes tam predsa len dorazím.
S celou batožinou v batohu a doplnenými fľašami s vodou sa ťahám v poludňajšej horúčave strmým výstupom nahor. Ku koncu je cesta istená lanom a miestami sa prechádza cez snehové polia. Pri každom snehovom poli až do nedele večera si triem nohy, ruky, šiju a čelo snehom. Vždy sa teším na ochladenie. Celkom vyčerpaný dorazím krátko pred 14:00 na vrchol a na svoju smolu zabudnem urobiť vrcholové foto. Moje myšlienky sú už pri zostupe, lebo sa obávam, že nenájdem priamu cestu dopredu a budem musieť všetko ísť späť, ak nenájdem plánovaný zostup, čo by znamenalo o 3 hodiny chôdze navyše. Preto som pri vysielaní rozptýlený a čoskoro robím QRT. Chvalabohu nájdem dobrý a bezpečný zostup, ktorým sa dostanem priamo na označenú cestu smerom na Welserhütte. Po ceste vidím ako každý deň tu a tam kamzíky a krátko pred Welserhütte je dokonca celá kamzíčia rodinka vo včasnom večernom výlete. Je mi záhadou, ako tu môžu prežiť. Totes Gebirge je jedna jediná kopa kameňov a momentálne táto kopa kameňov odráža teplo ako asfalt v meste.
Rotgschirr
V tento deň určite vypijem celkovo 4 až 5 litrov vody a som ako deň predtým celkovo 12 hodín na cestách. O 21:00 som v posteli a na druhý deň sa zobudím po chrápacíom koncerte, akého niet páru, s pocitom, akoby som mal hneď vysmädnúť. Aspoň tí, čo chrápali, sú požehnaní spánkom. Dnes nečakám na raňajky a štartujem už o 5:55 s ťažkými nohami a unavený smerom na Schermberg (OE/OO-163). Deň bude aj tak dosť horúci a na záver na mňa čaká ešte Großer Priel (OE/OO-004) ako aj dlhý zostup do Hinterstoder.
Konečne idem raz v tieni. Až do konca zostanú všetky bundy a dlhé vetrovkové nohavice nedotknuté v batohu. Na žiadnom zo summitov si nič neoblečiem. Tassilo-Klettersteig poznám a milujem, ale dnes idem na bežnej trase nahor. Tú by mohli hneď urobiť ferratou. Uf, to je nečakane strmé. Kto nie je úplne istý v chôdzi a bez závratov, tu absolútne nemá čo hľadať. Každý chyt, ktorý potrebujem na lezenie, kontrolujem dvakrát, či nepovolí. Niekedy sú dokonca aj väčšie kusy uvoľnené. Celá túra si celkovo vyžaduje obrovskú koncentráciu. Pri najmenšej nepozornosti by mohla píšťala uviaznut v nejakej trhlіne a cez veľa sutiny treba jednoducho pri každom kroku dávať pozor.
Je neuveriteľné, ako veľmi sa dá potieť už o 7:30 ráno, ale senzačne som už o 8:00 na vrchole a staviam Endfed-anténu. Moja super ľahká, ale lacná teleskopická tyč sa opäť zlomí a potrebujem trocha dlhšie, kým môžem volať CQ Sota. Prekvapivo veľa protistaníc je v túto nedeľu ráno QRV a teším sa z každého QSO.
Schermberg
Trocha sa bojím strmého zostupu, ale povzbudený svojimi 7 QSOs na 6m, som rýchlo zase dole. Záverečný výstup na Großer Priel (prichádzajúc z Welser Hütte) je nakoniec ten najľahší. To som vôbec nečakal. Na poludnie som hore a teraz si naozaj doprajem veľa času na vysielanie. Za 1 ½ hodiny bude 50 QSOs. Na Hornorakúšanov a Nemcov sa cez tento víkend výborne dá spoľahnúť a počujem jeden-druhý nový hlas. Chýbajú mi len ženské hlasy.
Großer Priel
Prvá časť zostupu je dosť ťažká a vidieť, že Großer Priel je často navštevovaný, lebo skala je už relatívne vyhladená a klzká. Naposledy obzvlášť dávať pozor, posledné snehové polia, a zrazu je priamo predo mnou vodný prameň. Super chladná a dobrá pitná voda zachytená hadicou. Obe fľaše na pitie sú kompletne doplnené. Sediac na kameni vidím dole na Prielschutzhaus a ešte oveľa nižšie je parkovisko, kde na mňa čaká auto. Akoby som to perfektne naplánoval, som aj v 3. deň presne 12 hodín na cestách. Dvakrát mám ešte mimoriadne šťastie. Pri Prielschutzhaus práve jazdí nákladná lanovka dole a môžem dať do nej batoh. Vyzbrojený fľašou s vodou idem posledných 600hm dole. Zastávka pri vodopáde – ochladím si chodidlá – ďalej sa ide. Vyzdvihnem batoh a robím poslednú prestávku pri širokom divom potoku. Tu si chcem chvíľu zaplávať, kým sa potom autom ešte skoro 3 hodiny vrátim do Viedne. Skočím dnu a po 3 sekundách som opäť vonku. Sakra, ten potok je studený! Rýchlejšie ako plánované som znova oblečený, prejdem možno 10 metrov z posledných 20 minút pešej chôdze, keď príde autobus a zavezie ma zadarmo na parkovisko Polsterlucke.
Niekoľko škrabancov a odrenín si po troch dňoch intenzívneho kontaktu so skalou veziem so sebou do Viedne, ako aj ohromujúci pocit, že som zvládol circa 5200hm a 6 aktivovaných vrcholov.
vy 73 de Sigrid Magdalena, OE1YLS
